ninkablog

...mám pocit,že pomaly už na nas nadáva každý,je to hrozné...vybrať si toto povolanie??to sa asi nikdy nepochopím,chcela som len pomahať ľuďom,starať sa o nich,liečiť...no a myslela som si,že si ma za to budú vážiť,cenit si že sa staram o najcennejšie čo maju o ich zdravie alebo uzdravenie,no opak je pravdou,ked zapnem net a začnem čítať o tom,ako stale štrajkujeme a nikdy nemame dosť je mi to ľúto,veľmi...veď sa tak snažíme,niektoré to nezvladnu a možno utečú..do sveta,zo zdravotníctva...chapem to,veď mi za to nemôžme ...je to s nami veĺmi zlé,nikto sa nás nejako nezastane,naozaj? v nedeĺu som mala sluzbu,priviezli nam chlapca tak okolo 20tky,no nepodarilo sa nam ho zachrani´t,zranenia nezlučiteľne zo životom,naprik tomu sme ho resuscitovali skoro dve hodiny,no nič,bolo to hrozneee a smutnééééééé,nezvyknem si na to nikdy ale ani si nechcem zvyknút,no potom sme museli s kolegynou rýchlo pracovat dalej,obed sme rozdeľovali o druhej,no viete si predstavi´t tých ufrflaných pacientov,že čo sme robili a kde sme boli,no!!!mali sme sa asi usmievať,to sa od nás čaká...ešte sme popichali rýchlo injekcie,podopisovali kopec idiotskych a nezmyselných tlačív,ktorými nás zavalil už ani neviem kto,povynášali misy,povylievali moče a bola som rada,že sa mi skončila smena.....a som doma hurááá,zapnem si net,a čítam....radšej užani nečitam články o sestrach o lekároch o skorumpovanom zdravotnictve,ĺudia si platia celyý život poistku a čo z toho,všetko zhltnú poisťovne a zdravotnícke firmy,my sme na pokraji rebríčka,spolu s tymi chudakmi pacientmi,ano tak to je...čo robiť aby to tak nebolo?